Rozliaty
a polepený
cukrom
pijem z plastovej šálky
chuť práškového
čaju.
 

Asi to ani nie je

- celkom normálne.

City sú dnes oblečené.
A ešte k tomu
formálne.

V poslednom rade
- v kine -
sedím v popcornovej špine.
Útulnej.
Na konci slamky
sú len kvapky koly.
A ja utopený.
V nej.
Pomaly stekám
po plastových stenách.
Niekam.

V mihotavých svetlách
mesta
už akosi nie je
pre sviečky
miesta.
Miesto nich svietia
autobusy.
A vzťahy, čo sa vznietia.

Po desiatej už len pár ľudí
pohľadom po druhých
blúdi.
Vezúcich sa v novej električke.
V tak ticho erotickej.
Mierne exotickej.
A notoricky motorickej.
Po tej istej dráhe.
Až sa mi nechce vystúpiť.
Aspoň nie prvý...

Horúci čaj
a sézamové mandle.
A krásna  tma za oknom.

Vyzlečiem sa a pôjdem domov.