keď svetlo zhasne

pripútaný k zástupom

polomáčaných bohov

mečom za krásou

nechal som sa v tom

neutíchajúce korálky

nárekov muezína

mi často pripomína

ako plačú vlčie maky

zelené makovice už

stoja v šíkoch

ako jeden muž

nad ránom keď

vypnú eklektickú noc

tep môžem oželieť