Úprava
pod skalpelom zahajujem protestný spánok
(kam až rez zavedie)
nejasná minulosť rukami objímam dvojrozmerný kmeň stromu (hĺbka sa ticho vytratila) na tele krásnej kurtizány naťahuje kondóm tak ústretovo a sterilne súlož po ktorej nikto netúži iba suché ústa registračnej pokladnice
vraj všetky cesty vedú do Ríma aj tá moja? preto snívam o svätopetrovskom objatí na námestí s pamäťou blčím ako jesenné vlasy stromov
ešte pár pohybov útlou panvou
domou si odnesiem svoje mokré deti a suchý zážitok bez výčitky nenaplnený iba jedno ostalo plné dostávam paragón
otče, tak dáš mi rozhrešenie? naozaj to robím nerád tak som túžil po objatí rozpálený ako kachle v zime mrholenie je hodená otázka prostoduchej prírody vtedy všetko stoná do vypredania zásob
odchádzam do prázdneho bytu túlia sa ku mne dve mačky pradú ja som to už zabudol možno?
verím v dobré konce a v cyklus po vypitom víne zeleniem ako lúka na jar niekto neviditeľný za veľkou modrou poťahuje šnúrky stratený vo svojej imaginácii
ráno im vymením kryštály moču už prevoňali celý priestor nožičkami prehrabávajú svoje konce hravo a bezcieľne ako moje nočné litánie
...a možno sme bujarí a vlažný ako jazerá v sparnom lete
na kraji bytia sa ligoce pot slané slzy tela |