Prolog |
Páči? Nepáči?
Tajomstvo.
Ešte teplé. Slová zaryté v koži.
A len prúd vody. Po chrbte až na dno.
Vytetované v očiach. |
|
Dnes. A možno ešte zajtra. |
Sedieť.
Pri stole s listom a slzami na ňom. Stále tom istom. A rozmazaným rúžom.
Po lícach stekajú čierne kvapky maskary. Zložená maska nechala odtlačok nám všetkým na tvári.
Polámané nechty zaťaté do dreva. S poškriabaným perleťovým lakom.
Stopy make_up-u a očných tieňov ukazujú cestu bolesti. Roztečený tekutý púder zatrel nerovnosti duše. A rozbitého zrkadla.
Chcem naspäť čo si mi ukradla.
Až potom sa pôjdem odlíčiť... |
|
Epilog |
Na konci sveta skončí každá veta. |
|