O siedmej ráno

ešte stále spíš...

A ja sedím na posteli

a čakám...

...kedy ma zobudíš.
  

Čakal som chvíľu,
možno aj dve.
Viac už nevládzem.

Prešiel som míľu,
možno aj dve.
Viac už naozaj nevládzem.

Zmokol som v daždi,
spálil sa v ohni,
utopil v slovách.

Veta ma dráždi,
iskra hneď schladí,
len vietor dnes zoslabol.

Zarytý v blate,
od nôh až po uši.
Tak -
- tu ma máte.
S trieskami na duši.

Na tŕňoch ležím,
s vankúšom na tele.
Snívam a bežím
- rýchlo a bez dychu.
So srdcom pri tebe.

S očami v oblakoch,
s bleskami v očiach.
S nápismi na stenách
cesty sa stočia.

Vyryjem do kmena
tisícky slov a viet.
A do srdca na strome
vložím svoj svet.