Pod tmavou
nočnou oblohou,
vychádzajú na svetlo
zákutia
našej duše...

Slová sa náhle
akosi viac
pokrútia.
A bolia...

Z vyčerpaných sĺz
viac nevládzu
plakať oči.
Hlbokým výdychom
som  sa
opäť nadýchol...

V stehne mi stále
trčal
zapichnutý nôž.
Z rany mi
hodnú chvíľu
stekala krv
na hruď.
A vtekala
do srdca.
Hustá.
Teplá.
Nie.
Priam horúca...

Rozvíreným prachom
som si navlhčil
spodnú peru.
Sú veci,
ktoré ma
vážne
serú...

V rukách
mám len
prázdny pocit,
vyplnený vzduchom.
Dívam sa na svet,
neprítomný duchom...

A drb ho tam.