Vietor rozvíril prach.
Cesta mi ubieha dobre,
za opýtanie ďakujem.

V podstate som si na prach zvykol.
Koniec-koncov, nedalo sa inak,
po dlhej chôdzi mi až na dno
srdca a pľúc vnikol.

Možno má občas mierne trpkú a suchú chuť,
ale keď sa zmieša s krvou z popraskaných pier,
nie je to až také strašné.
Typická chuť pre cesty prašné.

Nie, nie som sám.
Idú so mnou aj moje kroky.
Zaujímavé je, že len 2 krát
ma predbehli.
Inak takmer vždy zaostávajú,
a musím na ne čakať.

Vo vreckách nosím dva kamene.
Jeden je biely a druhý má zvláštnu príchuť.
Zodvihol som ich v jednom z budúcich snov
zo zeme.

Cieľom cesty je koniec.
Alebo je koniec jej začiatkom?
Chcem nájsť uschnutý strom
vedľa studne so zázračnou vodou.
Strom vykopem a ponorím do studne.
Aby vyschla...