Nechce sa mi zliesť dole, nechce sa mi vstať..

len pomaly zdvíham hlavu a spoza okna čerpám dnešnú náladu..

stále je ju vidieť.. aj keď je šero.. aj keď na zem opäť padá tá zmrznutá zbytočnosť..

Dnes je marec.. a ona?? stojí tam už od leta..

tak krásna, vždy tá istá, nezmenená a silná.

Silná v jej koreňoch, pevná v dlaniach, ktoré ju postavili.

vznešená v jej úlohe..

a pred ňou sa mihá život, spojený so mnou jedným mostom..

a 30-timi minútami chôdze..

v dnešnej nechuti.

nie nevstanem.

ved kráčať ma dnes bolí.

13. marca 2006
15:42