Dílo #25287 |
Autor: | Janest |
Datum publikace: | 03.04.2006 20:28 |
Počet návštěv: | 1334 |
Počet názorů: | 4 |
Hodnocení: | 3 |
Prolog |
snáď Vám z toho leča nebude zle... |
|
Nočné lečo (N2) |
Všetko sa hýbe, len ja stále stojím a znovu neverím svojim pocitom, bolo to napísané na zastávke, cítila som ťa vo vzduchu mrazivom... (ja som ťa cítila............................)
A ZMRAZILA MA AJ TVOJA TEPLÁ DLAŇ, KOMICKY STOJÍM, TEBA SA OBÁVAM.
Pýtaš sa či sa nebojím a ja podídem bližšie (vďaka ti nočný bus)
a po líci mi prebehne mráz a snáď raz uverím, že len autor strieľa si z nás...
A čo tá neznáma po pravici? zdanlivo v Tvojom svete chcela by sa v ňom topiť tiež, ja v uličke poznania počkám si, či o tom niečo vieš.
A čo ten posledný pohľad, prečo patril mne? Chvíľu nestojím sama, no viem, že sa neobzriem. Nestála chvíľa, za chrbtom neznáma, rýchlo papier, som rada-nerada. |
|
Epilog |
|
Počet úprav: 1, naposledy upravil(a) 'Janest', 08.04.2006 09:46.
Názory čtenářů |
03.04.2006 23:56
Mario Czerney
|
lečo |
06.04.2006 11:42
Nimwen
|
fúha |
06.04.2006 15:28
Janest
|
:) |
20.09.2006 11:22
abgot
|
Chvíľu nestojím sama,
no viem, že sa neobzriem....
po večeroch
zaspavame tak smiešne nahy
a prikryvame sa
tmou
spolu
a predsa samy... |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|