Dílo #25287
Autor:Janest
Druh:<žádný>
Kategorie:Poezie/Výkřik do tmy
Zóna:Jasoň
Datum publikace:03.04.2006 20:28
Počet návštěv:1334
Počet názorů:4
Hodnocení:3

Prolog
snáď Vám z toho leča nebude zle...
Nočné lečo (N2)
Všetko sa hýbe, len ja stále stojím
a znovu neverím svojim pocitom,
bolo to napísané na zastávke,
cítila som ťa vo vzduchu mrazivom...
(ja som ťa cítila............................)

A ZMRAZILA MA AJ TVOJA TEPLÁ DLAŇ,
KOMICKY STOJÍM, TEBA SA OBÁVAM.

Pýtaš sa či sa nebojím
a ja podídem bližšie
(vďaka ti nočný bus)

a po líci mi prebehne mráz
a snáď raz uverím,
že len autor strieľa si z nás...

A čo tá neznáma po pravici?
zdanlivo v Tvojom svete
chcela by sa v ňom topiť tiež,
ja v uličke poznania počkám si,
či o tom niečo vieš.

A čo ten posledný pohľad,
prečo patril mne?
Chvíľu nestojím sama,
no viem, že sa neobzriem.
Nestála chvíľa, za chrbtom neznáma,
rýchlo papier, som rada-nerada.
Epilog

Počet úprav: 1, naposledy upravil(a) 'Janest', 08.04.2006 09:46.

Názory čtenářů
03.04.2006 23:56
Mario Czerney
lečo
06.04.2006 11:42
Nimwen
fúha
06.04.2006 15:28
Janest
:)
20.09.2006 11:22
abgot
Chvíľu nestojím sama,
no viem, že sa neobzriem....

po večeroch
zaspavame tak smiešne nahy
a prikryvame sa
tmou
spolu
a predsa samy...

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)