umelý dych plačúcej steny
sedíš si v tichu, v zelenej stužke zabalený
píšeš na papier myšlienky cudzie - cit tekutý
ani srdce sa nechveje a už ani záveje...
nič sa nedeje
Po ničom netúžim
smrť už nekrúži okolo nás
vzdali sme sa sami oklopení snom
oslepení smrťou a blízkosťou strachu
ani vlečúca sa kytica hnedých rias
nezaplatí stratu krás - zabitých čiernych vrán