Nesmierne ticho zahalilo moju zem

a vláde noci vzdoruje len slavík v mojej záhrade.

Ťažko precitám a neviem čo je sen,

bezmocne balancujem na hrane

dvoch priepastí.

Moju dušu nikto nevlastní,

ani  ja.

Zdá sa, že som ju stratila.

Nebo má farbu smrti,

nič  len čierna tma.

Jedinej hviezdy niet v tom zabudnutí.

Takto hlúpo sa vzdávať bez boja..

Roztrhnem nebo silou vôle

a v krvavej rane zrodí sa deň.

Že zmätok víťazí

životom bude mi sen

a len zlým snom bude môj všedný deň.