Sigel*

Mizerní básnici a syfilis.

Nákaza bohemizmu,

splín a nočné orgie,

sex a diamanty.

Šperky,

lož

a

prostitútka.

***

„Pre tvoje oči urobím všetko!“

„Ešte pritlač!“

„Máš úžasné... pery!“

„Pritlač, pritlač!“

„Si krásna.“

...

„Krása je jediné, čo je na svete skutočné.“

...

„Skutočnosť má veľa očí.“

...

(Každý hráme svoju rolu Syzifa,

ktorý gúľa hlúposť po uliciach Paríža

a hlása nový zrod bohémy.

„New lost generation“.

Na oddelenie myšlienky nepotrebujeme čiarku,

vo vete, ktorá neexistuje, je zbytočná.)

*keltská rúna označujúca víťazstvo, neskôr zneužitá fašistami

Miléniová onaniáda

Hanblivé dievča.

Sa ukája tokajskou klobásou.

Úhľadný muž v štyridsiatke.

Čuchá detské ponožky.

Crazy trinástka.

Dáva si implantovať novú panenskú blanu.

Sporiadaný úradník.

Z nudy sexuálny kanibal.

GayZír frcu na koberci.

Nedá sa zmyť ani Savom.

Je rok 2003.

Výhovorka?

Snáď revolúcia?

Liberté, égalité, fuckernité...

„Quo vadis, you bitch?“

"Sme, akí sme, tak do toho nerýp."

Post sanctum

Každá hodina škrípe,

keď si znova vyberá viery.

Veľký Piatok nebol.

V Kristovi vída sexsymbol.

A možno ním naozaj bol.

Vracia sa k nemu iba keď si honí.

Priklincoval si darčekovú stuhu.

Na penis.

"Kreativite sa medze nekladú."

V ústach dnes skysne chlieb aj rozžehnanému.

"Trikrát Zdravas, päťkrát Otčenáš"

Hovorí o akejsi terminológii v Biblii.

.

Svtelo ovládnuté nevedomím

ruší statickú kompozíciu:

z muža zrazu udiala sa žena.

(

Pri

stene

zostali

zatlačené

black albumy

Stigma nevedomia

Pšššt

Nie som tu sám

Sebou

)

Úryvky

Som tri ruky

a vesmír, čo si vadí,

alarm na ušiach,

nejdem do sady.

***

Klavír dohral.

Padlí anjeli

roztrhli mi farbu na plátne.

***

Zvuk sa zrazu zmenil.

Z dobyvateľa- na Bastillu.

***

Tušiac, že slovo je nevyhnutným tichom

prevážam Chárona na druhý breh.

Otáčam sa iba zriedka.

Zbláznila

1Som ukecaný idiot,

(do prdele znova)

jazyk škriepi moje vlastné slová

(miesto „do prdele“- škoda).

na opačnej strane nedostatok textu riešim tichom.

.

.

.

.

.

.

.

.

Pro

Forma

filo

zof.

Za slovom

cítiť

nejakého

smrada.

Žiadam sa späť,

šesť stôp pod zem.

Nechcela–Chcela.

Do hlavy z dela.

Drží ma.

„Čo zas s tou (č/m)úzou?!?“

Neodpovedámmmm viac ako inokedy.

Spros tá báseň?

Nie.

-tý ja.