Načo má krava chvost
- Vidíš, Srnka? Pod nami je celá dedina a úplne pod nami naša indiánska osada. A tam... tam je náš totem! - puchol od radosti dedko, keď sme boli hore na kopci. - A tu pod kopcom? - To je Malina, krava tetky Orlíkovej. - A ako plieska chvostom! Asi odháňa tie tvoje včely, - hovorím dedkovi. - Kdeže včely! To sa hrozí muchám! - skoro sa urazil dedko. A potom sa to stalo: do môjho palca udrel blesk. Začala som poskakovať a mávať rukami, ale bolesť sa zväčšovala a zväčšovala. - Čo sa stalo? - priskočil dedko. - Tvoja včela ma poštípala do palca! - Moje včely neštípu. - A štípu! Pribehla si jedna žltá a pichla ma! - Keď bola žltá, tak to nebola včela! To musela byť osa! - Ale tvárila sa ako včela! Chcela som fňukať, ale som rýchlo nevedela, či to Indiánky smú. - Aspoň vidíš, načo má krava chvost, - hundral dedko, keď sme schádzali k orechu. Potom sme zastali. - Ukáž, - povedal a začal si obzerať môj palec, ktorý vyzeral ako palec na menšej boxerskej rukavici. Ja som však neplakala. A potom večer, keď som mala palec obkrútený v octovej handričke a bolel už iba trochu, Rýchly šíp mi niečo podával: - Toto máš za odvahu, Srnka. Na stole ležalo malé sojčie pierko. Asi sa už pomaly začínam stávať Indiánkou. |