pamätáš
na dúhu pod ktorou sme si písali do piesku básne? keď
som bola ešte malé dievčatko v bodkovaných šatách a
všetky farby sveta zdali sa nám úžasné dokonca
aj hnedá a šedá mala pre nás skrytú
krásu čas plynul pomaly ako rozlievajúca sa horúca
čokoláda bez sušienok a bez koláča dali sme sa
na cestu plnú vzrušujúcich dobrodružstiev dve
nevinné duše držiace sa za ruky aj keď všetko
malo svoju príčinu a dôsledok do nášho sveta
sa bála vkročiť aj sama gravitácia a tak sme mohli
lietať v éterických oblakoch
... |