Dílo #58362 |
Autor: | espanolka |
Datum publikace: | 29.06.2009 16:28 |
Počet návštěv: | 749 |
Počet názorů: | 5 |
Hodnocení: | 4 1 |
Prolog |
|
Natvrdo |
ja a on tlačíme sa na ceste vysypanej bielymi kameňmi nahluchlé kopytá odsýpajú štrk s klapkami na očiach krútime stále o tom istom sršíme bleskami a nenávisť nám stláča ruky v päsť - on a ja tak trochu strakatissimo preliate vlny vybubnujú na srdce svoje rekviem a ožijú znova v nekonečnom pohybe jeho pier - k nemu ako do mekky pácham atentát na múr nárekov, ktorý nás rozdelil a ponad neho hádžem svoju vinu do jeho tváre -- neodpustené zaplačem s dažďom vo vriacom dave nezmytá v centre svojej galaxie dusím sa v bode nula a moje oči ako čierne diery klamú za záchranu človeka |
|
Epilog |
|
Počet úprav: 3, naposledy upravil(a) 'espanolka', 29.06.2009 20:21.
Názory čtenářů |
29.06.2009 17:52
Janest
|
toto som zabudla, už ani neviem, ako to tu chodí :) alebo od toľkého vykecávania.huh |
29.06.2009 18:22
gatita.negra
|
...nieco mi to hovori... |
29.06.2009 18:42
ziggy
|
toto všetko sa stalo dnes o pol tretej!? ..boha jeho!!! |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|