Pleskám očima do větru. Už se nám připletl do cesty, má milá. Slyšíš ten neklid? To konec léta drmolí mantru o slunci, když ho podzim aranžuje k obrazu svému. K zemi se sklání jak větve s chuchvalci jeřabin poleptán horkým vzduchem zesnulých
A ty? Tlačíš oči do tmy. Stesk prosakuje příliš hrubě skrz jemná síta minulého. Sen se prošel beze studu. (a nebylo to špatný). Zbylo z něj vakuum v nadcházejícím, tvůj malý ostrov naděje, náš ráj v tichém moři. Můj tornadoland.
Jestli to je osobní, tak je to dost pateticky (hlavne ten nazev), a jestli ne (coz je pravdepodobnejsi, protoze tahle vec ma v praxi minimalni sanci na uspech) tak je to pateticky trochu min.. tak jako vetsina poezie. Ale sem rad zes to napsal a muzu si na tom trochu zhojit svoje zamindrakovany ja...
ten tornádoland si si mohol odpustit
kurva chlape úplne si to pokazil,
ale za to nad tým tip (ofkórs)
a smajlíka jakože potešilo
ale iba to nad tornérom:)