Všetko navôkol tmavne a chladne.
A to všetko sa vôbec nebúri.
Len sa ponára do tej kaluži,
Ktorá pod povrchom vecí vládne.

Táto kaluž sa nikdy nezúži.
Na rade je aj človek zasnený,
Ktorý má len tie svoje problémy,
A o veľkej kaluži netuší.

Slepé oči má ten krehký človek.
Tie pravé sú iba v jeho duši,
Ktoré zatvoril na dlhý vek,
Keď mu peniaze začali slúžiť.

Prírodu má za veľkú továreň,
Z ktorej len tie suroviny ťaží,
Vždy si z nej malý kúsok odkraje,
A vždy sa len o veľký zisk snaží.