Dílo #11456 |
Autor: | dlhagi |
Datum publikace: | 18.11.2004 09:42 |
Počet návštěv: | 858 |
Počet názorů: | 2 |
Hodnocení: | 1 |
Prolog |
"Diváka, a nikoli život, vpravdě zdcadlí umění."
Oscar Wilde |
|
Keď píšem o niekom inom, píšem o sebe |
Tvrdohlavo si odmietal
jej polovičnú,
pololegálnu existenciu
v cele číslo 23
vieš, ona totiž
nebola nikdy v troskách,
tá tvoja
polnočná myš...
Videl si zamatové podzemie
okúsil pohľad na
ústa tváre jej masky
a márne poslepiačky
snažil si sa natrhať snežienky
na ošúchanej doske
pivničného stola...
Za pár rokov sa dá
zabudnúť na všetko -
- spýtal si sa jej raz:
"Myslíš si, že si biela? Nie,
biela je len cigareta marihuany." *
Bola to strašidelná blbosť
nezmyselných škvŕn
oteplil sa ti dych a vzdychol si
Bol som rozprávačom
sedel som ti za chrbtom
ako celá ôsma generácia romantikov
no po polnoci radšej
zabudol som dej
(viem len - dlho potom
snívalo sa mi o vraždení mačiek...)
Slzy ti zmaľovali tvár
na štýl drevorezu
fialovo- čiernej japonskej krajiny
a prosil si boha či diabla
(nevyhnutne splynuli v Jedno)
aby si smel napísať svoj posledný sonet
o kostlivcoch života
o svojej kaste...
|
|
Epilog |
Dielo inšpirované tými, čo sa snažili (keď my sme boli ešte deti) byť slobodní, aj preto, aby sme my teraz mohli písať básne...
"Někdo jiný než já napíše, v jakém strachu a hrůze jsme žili my, kteří jsme něco dělali."
Egon Bondy
------------------------------------------------------------
* V. Jernek
|
|
Názory čtenářů |
18.11.2004 12:42
aldebaran
|
Fakt zajímavé! Má to dobrou atmosféru!* |
18.11.2004 15:13
dlhagi
|
alde> dakujem:) snazila som sa vystihnut nieco, co vela ludi nepozna, alebo uz na to zabuli.... |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|