LiTerra

Autoři Stránka autora Názory autora Díla hodnocená autorem

Dílo #27207
Autor:	joaquin
Druh:	<žádný>
Kategorie:	Próza/Ostatní
Zóna:	Jasoň
Datum publikace:	27.05.2006 14:17
Počet návštěv:	928
Počet názorů:	13
Hodnocení:	9 4

Kvety zla, kvety, ktoré bodajú

„Klop – klop.“
„Kto tam?“
„Medveď.“
„Medveď?“
„V šatke, ktorá zahaľuje tvár.“
„Ako Arabky?“
„Ako Arabky. V hidžábe, abaji a burke.“
„Prečo?“
„Pretože je to pohodlné.“
„Pohodlné?“
„Nikto sa nedozvie, že som medveď.“
„Aha. Čo chceš?“
„Chcem ti povedať.“
„Tá veta je čudná.“
„Čudné sú tvoje dvere do duše a tieto obleky, do ktorých ma obliekaš.“
„Tak mi povedz.“
„Zacitujem.“
„Zacituj.“

„V takýchto nociach sa nerodia básne. V takýchto nociach kvitnú fleurs du mal. Ja som dnes, milý Baudelaire, videl ako sa oceľ môjho života v tých najtvrdších rukách zvíja. Poznal som, čo je zúfalstvo. Zúfalstvo a sklamanie.“

„To je Rúfus.“
„Áno.“
„Ešte niečo?“
„To je všetko.“
„To je všetko, hovoríš... prečo práve toto?“
„Lebo to potrebuješ počuť.“
„To som nevedel.“
„Nevieš veľa vecí.“
„Hm.“

(Medveď v hidžábe, abaji a burke chvíľu premýšľa, na jazyku má otázku)

„Mám otázku.“
„Myslel som si, že to bolo všetko.“
„To bolo všetko, čo som ti chcel povedať. Teraz sa ťa pýtam.“
„Pýtaj sa.“
„Kedy ma pustíš von?“
„Myslíš kedy ťa ukážem svetu?“
„Teraz sa pýtam ja. Kedy ma ukážeš svetu?“
„Keď uznám za vhodné.“
„Dnes?“
„Nie. Dnes chcem vyzerať ako človek.“
„Aha. Tak ja idem. Ozvi sa, keď nastane čas.“
„Dobrú.“

(Medveď v hidžábe, abaji a burke stíchne, na okamih počuť len jeho ťaživý dych za dverami. A potom ironickým hlasom na slove "človek" dodá...)

„Aj tebe, človek. A nečakaj príliš dlho.“