cítim ako mi odkvapkáva z miechy
rozťala si ju svojim váhaním
pomaly stekám od teba
včera si kvetom odtrhala hlavy
a poskladala ich do venca
vtedy som ešte netušil
že ich zasadíš
na môj
hrob
hrmí a kráter vo mne ma volá k sebe
mávam rozsušenými prstami
a vietor mi ukazuje cestu
plavím sa na deravej bárke
v tme ma Hádesov pohľad
zbavil plytkých
malicherností
už ma obkľúčili
umývam svoje kosti v kyseline
aby som sa oprostil od hriechov
ktoré si páchala
na mojich údoch
vylievam otrávenú krv
a preklínam tvoje vrchy
ktoré ma odtrhli
od žitia
aj tak viem že nakoniec
spolu zhoríme
pochovaní
pod sviečkou |
|
