| Fialové jablká / 27 |
|---|
Asi som sa zmenila
– Tak áko bólo? O čom ste chóforili? – Kláre od netrpezlivosti preskakuje hlas. Sedíme v mojej v izbe, pijeme teplý čaj z materinej dúšky /náš najnovší rodinný hit/ a ja vlastne ani neviem, čo také by som Kláre mala povedať. Akosi nemám pocit, že sa stalo niečo až také výnimočné.
– Išli sme najprv do cukrárne.
– Na féternyky, prédpokladam.
– A skoro sme o ne prišli, lebo Petrovi sa tá jeho reťaz zachytila o stoličku.
– Imidž je nanyč, – povedala Klára.
– Ty si tam bola?
– Čó ty préskočilo? Prečo?
– Lebo presne tak to povedal Peter.
– Ási máme mýšlijenkove póchody rófnake.
– Asi.
– Nó a čó sa staló?
– Nič. Jedli sme veterníky.
– Tý si só mna strijeláš!
– Netrieľam. Ozaj, vieš, že sa pýtal na teba?
– Ná mna?
– Vie, že si karatistka.
– Tý si mu pófedala?
– Predstav si, že nie ja. Tí dvaja pakovia, čo si na nich vtedy vyskočila na chodbe. Tí, čo zhasínali Kubovi sviečky a zavraždili moju tekvicu.
– Óny su kamaratý?
– Asi sú. Neviem.
– Mála by si sa cho ná to ópytat. Móšno je s nými préto, lébo by bol sam.
Táto Klára nie je márna. Niekedy má nos na veci, ktoré mi ani len nenapadnú. Ale tentoraz sa asi mýli.
– Necítila som sa s ním dobre...
– Nécytylá?
– On je inakší, ako som si myslela.
– Som čitalá, še šény by chcéli mušof fšdy premenovát. Nyje premenovát, ale premenýt. Aby bóli pódla nych. Muš músi byt inakši! Ak nyjé, pótom je pód papučof.
– To nie je tak, ako si myslíš. On je...
– Tak nénapináj!
– Predstav si, že napríklad vôbec nečíta! Ja som sa s ním ani nemala o čom rozprávať! Hlavná vec, že dostane pod stromček termoháby a lyže a všetko, čo k tomu patrí! A prenosný počítač s napaľovačkou a ešte chce vytrieskať od otca skener.
– Čó je to fytrijeskát skener?
– Chce, aby mu ten skener kúpili.
– To óny nemaju šiádne prekvapenyjé? On fšétko vyje, čo dóstané?
– Určite majú prachov ako smetí.
– Mýslyš penyjazé?
– Mhm...
– Tak teda ako? Uš sa ty nepačí?
– Ani neviem... Všetko je ináč. Cítila som sa s ním hlúpo! Keď som povedala, že my si dávame pod stromček knihy, díval sa na mňa ako na div sveta! Najlepšia knižka podľa jeho fotra je vkladná! A zajtra opekajú prasa na chate.
– Kto opeká prasa? – ozval sa nado mnou babkin hlas. Ani som si nestihla všimnúť, že prišla.
– Ale nič, babi, to ja len tak. Vôbec to nie je dôležité.
Na moje prekvapenie babka len pokrčila plecami a odišla. Žiadne prednášky o zlých živočíšnych tukoch, o cholesterole, o kilách, ktoré určite prinesú cukrovku a vysoký krvný tlak. Moja babka asi ľudsky dozrieva.
A tak len ticho popíjame s Klárou čaj a rozmýšľame o zajtrajších vianočných trhoch. A ja ešte o tom, ako som sa doteraz červenala, keď som zbadala Petra. Čo som nebola pri zmysloch?
|
|
| Názory čtenářů |
17.01.2010 14:38
 patafyzik  
|
Všetko je ináč. |
17.01.2010 14:47
 Montrealer 
|
krásné
Klářiny
hlody
fytrijeskát skener |
17.01.2010 16:35
 fungus2 |
|
17.01.2010 17:20
sokrates
|
dobrý :-) |
17.01.2010 20:37
Lady
|
díky |
17.01.2010 21:18
Haber
|
feterniky* sú fajn* |
17.01.2010 22:34
 josefk
|
:) |
18.01.2010 11:14
 peepbo
|
tento díl přišel mi poněkud "zbytečný" /jen jsme si zopakovali co se stalo minule/.
petra prozřela nějak moc rychle :P /ačkoli jsme v to doufali/
taky je skoropodezřelé, jak je hlavní hrdinka v dnešní době nepoznamenaná počítačovým světem, to snad ani nejde.
no, dost blbých poznámek, těším se na pokračování /a doufám, že bude překvapivější než přímočaré/ :-) |
18.01.2010 11:19
 baucis
|
Vieš, taký zážitok, aký mala Petra s Petrom - to musí každá baba "pretriasť" s kamarátkou. Inak by to nebola baba. Tak to v našom svete chodí. Chlapovi stačí rozobrať to raz, žene nikdy... |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
|---|
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|