| Fialové jablká / 19 |
|---|
Nech žijú neudržané tajomstvá!
Ráno ako každé až na to, že babka mi k šalátovému listu dala medzi tmavý rožok aj tri reďkovky. Povinne jablko, ale to mi neprekáža. Ja mám jablká rada. Mohla by som ich chrúmať celý deň. Dolu ma už čakala Klára a akosi významne sa usmievala.
– Achój!
– Ahoj. Kde si mi včera zmizla?
– To je tak tróchu tajomnost.
– Tak ja ti nepoviem, čo som včera videla na Hlavnej ulici.
– No čó! Fídela si ludijá ako sa préchadzaju. Tý ma chceš tróchu klamat.
– Nechcem ťa klamať.
– Ja fídym na teba, še tý mne to chcéš pofedat, – smiala sa Klára.
– Tak teda chcem! No a čo? Videla som moju babku v cukrárni a pred ňou obrovský zákusok.
– Sakúsok? To nyje je možné!
– Najprv som ju podozrievala, že sa chodí do cukrárne tajne napchávať. A prestav si, že ten zákusok bol pre uja Sádeckého!
– Pósnam uja Sádeckecho. Chodý k nam trochu klébetovat s mójou bápkou. Normálne ma to vytočilo. Vie o tom moja babka? Čo ak ju ten Sádecký podvádza s Klárinou babkou? Obidve chudnú, obidve rovnako vážia, nebodaj budú mať obidve aj uja Sádeckého! Hádam sa oň nepobijú...
– Póčuješ? – kričí mi do ucha Klára. – Tríkrat chofórim a ty nyč!
– Počujem. Iba som o niečom trochu rozmýšľala.
– Tak čó som ty chofórila? Vydyš? Vydyš? Nevyjéš!
– No tak soráč!
– Čó je to soráč?
– To je skratka od sorry. Asi ako prepáč.
– Achá! No tak póčuj: ja sóm fčera nášla tocho malécho, čo kikirikoval.
– Toho piataka?
– Ano. Kupíla som mu smŕslinu a čokoladu. A potom s necho vyliezló, že ty prestavkovi chálani cho trapeju. Kášdy den cho trapeju.
– A on ti to povedal?
– Mhm. Slubila som mu, še cho náučim bójovat.
– Ty?
– A préčo nyje já?
– Neviem... To ako budeš robiť?
– Ja mam chnédy pas od karate.
– Ty si chodila tam u vás na karate?
– No ano. Tó sa nemošé? A učila sóm sa aj obranovat, keď ma nyjektó prepadne. A tak som sa dóchodla, že kášdy den malecho budem naučit.
– To ho akože budeš trénovať?
– No jásnačka!
– A kde?
– V pívnyci mójej bápky.
– Vy by ste trénovali u nás v dome?
– Tó sa nemošé?
– Čo máš stále s tým tó sa nemošé? Samo, že sa môže! Aj mňa by si mohla trénovať!
– Tó je v póchode! – povedala Klára a ja som rozmýšľala ako blbá, v akom pochode to je, kým mi nedošlo, že Klára sa naučila ďalší slangový výraz.
– V pohode, – povedala som, aby som jej urobila radosť a aby bola hepy zo svojich jazykových pokrokov. Ja by som sa tak rýchlo po nemecky asi nenaučila ako ona po slovensky. Má na to bunky. Tie moje sú asi po mame.
|
|
| Názory čtenářů |
08.01.2010 12:52
 malékulatékolečko  
|
|
08.01.2010 12:55
 patafyzik
|
:) |
08.01.2010 13:16
 Montrealer 
|
učit páťáka karate...:o)
máme se nač těšit |
08.01.2010 13:37
 fungus2 |
|
08.01.2010 14:08
 adammi
|
Aj ja mám jablka rád, v dedine tiež máme jednú Kláru, ale tá už má asi 90 rokov. Som zvedavý ako to skončí...* |
08.01.2010 18:00
 muclicka
|
) |
08.01.2010 20:21
sokrates
|
paráda :-) |
09.01.2010 16:23
 josefk
|
ty se učíš po anglicky :) |
09.01.2010 22:09
Haber
|
* |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
|---|
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|