| Fialové jablká / 14 |
|---|
Nie a nie ma vyžehliť
Celú noc sa mi snívalo, že som bola tričko a ktosi /asi ocko/ ma žehlil. A ja som bola stále pokrčená a žehlička ma len tlačila a tlačila, až som sa v tom sne akože prebudila a bola som ešte pokrčenejšia. Musela som čakať na asfaltke, aby ma prešiel parný valec, lebo ináč som sa nedala vyžehliť. Triasla som sa od strachu, lebo valec sa približoval pomaly ako obrovská ropucha a ja som nemohla utiecť, lebo som rástla z asfaltu ako strom. Na šoférskom mieste sedela naša učka výtvarnej Bublina s obrovskými fúzmi a kričala na mňa: Kto to kedy videl jesť o polnoci fialové gule? A natiahla obrovskú ruku z valca, aby ma poďobala po hlave /bola som síce tričko, ale mala som hlavu/ tým svojím hnusným bradavicovým prstom. Ako sa ku mne tá jej ruka približovala, chcela som ujsť, ale zistila som, že korene mám hlboko pod asfaltom, a tak som musela bezmocne čakať, či ma najprv ďobne do hlavy Bublinin prst a potom ma prejde parný valec, alebo ma najprv zlisuje valec a potom ma Bublina úplne dorazí. Vykríkla som od strachu a konečne som sa naozaj prebudila.
– Petruška moja! – počujem svoju babku, ktorá zažína nočnú lampu a trasie mnou, aby odplašila môj zlý sen. Ostré svetlo ma pichá do očí a je ešte horšie ako ten príšerný sen.
– Petruška moja! Vidíš, čo to s tebou robí, keď tak neskoro večer ješ? A ešte slivkové gule!
– Babi... zhasni, prosím ťa... bolia ma oči...
Moja uvedomelá babka rýchlo zhasína, hladká ma po hlave a donekonečna mi vysvetľuje, že môj ocko sa načisto pomiatol, lebo namiesto toho, aby si pochutnal na jej vynikajúcom šaláte, narobil akési nepodarky tvrdé ako broky, ktorými sa prejedol a že dobre mu tak. Ešte čosi hovorila o kalóriách a brušnom tuku, ale ja som sladko zaspávala konečne ako Petra a nie tričko.
Ráno bolo vražedné. Mala som opuchnuté oči a hlavu, ale nebola som sama, lebo ocko mal ešte opuchnutejšie oči a hlava ho musela tiež poriadne bolieť. Mal totiž zaťaté pery a vtedy sa mu neslobodno prihovárať. Vie to aj babka, pretože mu bez slova /jasné, všetky vety minula v noci na mňa/ uvarila kávu.
– Smrťák, – postavila šálku s kávou pred ocka a on sa vôbec nemračil, ale vďačne sa na moju babku pozrel. Káva bola asi vynikajúci nápad, lebo ocko začal ožívať.
– Petruška mala hrozné sny! – pokývala babka hlavou ako nejaký sudca. Keby to bolo vo filme, určite by buchla po stole takým malým smiešnym kladivkom.
– Naozaj? – opýtal sa ocko už úplne prebratý z nočnej mory. – A čo také?
– Bola som pokrčené tričko a ty si ma žehlil, – hovorím.
– Preboha! – skríkla babka. – Aj ťa popálil?
– Neviem. Nepamätám sa.
– Ešteže tak, – sŕkal ocko horúcu kávu.
– A potom som stála na asfaltke, ešte vždy pokrčená, a oproti mne sa strašne pomaly valil parný valec. Sedela na ňom naša učka výtvarnej a chcela ma ďobnúť prstom, ale ja som sa nemohla ani pohnúť, lebo som bola zrazu strom.
– Vidíš, čo si spôsobil? – hodila babka škaredé oči na ocka. – O polnoci večeriaš gule tvrdé ako broky, neodporuj, ochutnala som, žehliť nevieš ani vo sne, no mám to ja zaťa!
– Mama, prosím ťa, nenechávaj sa uniesť, bol to iba sen.
– No tak to žehlenie odvolávam. Ale všetko ostatné platí!
– Vieš, že tvoj sen bol celkom zaujímavý? Pripomína mi obraz Salvátora Dalího, – zasmial sa ocko.
– Nemudruj, to by tam musel byť taký zvláštny slon s dlhými chudými nohami, – zahriakla babka ocka. Ten sa začal smiať a smiala sa aj babka. Nerozumela som tomu ich rozhovoru, lebo na začiatku vyzerali obaja ako dva nepriateľské tábory a teraz sú najlepší kamaráti.
– Vieš, Petruška, my sa s ockom často takto doberáme.
– Ale prečo? Myslela som si, že mu nadávaš alebo také niečo.
– To je taká naša hra, – smiala sa babka a začala si vyspevovať akúsi predpotopnú pesničku z čias svojej mladosti a pritom nám obom chystala raňajky. Miešala ovsené vločky s medom a teplým mliekom! Nám s ockom sa stačilo na seba iba pozrieť a ticho ako para nad hrncom sme z kuchyne zmizli do svojich izieb.
|
|
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
|---|
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|
3
7
malékulatékolečko 
adammi 
Jurda 
muclicka 
patafyzik 
baucis 
MAjKA 
josefk 
peepbo