Keď aj šaman môže byť náčelníkom

- Vymyslel si? - spýtala som sa na druhý deň Filipa.

- Nie. A ty?

- Ani ja nie. Nemala som veľa času na vymýšľanie, lebo som pomáhala dedkovi v indiánskej škole.

- Keď si pomáhala, tak by ti mal dať pierko.

- Dedko mi nič nedal. Ale ja som nepomáhala až tak veľmi. On učil a ja som sa iba dívala.

Vtom sa otvorila bránička a vyšiel z nej ustarostený dedko.

- Zle je, - povedal, - babka dajako zle stúpila a teraz jajká v kuchyni.

Išli sme sa pozrieť na jajkajúcu babku. Tá sedela na stoličke, nohu mala vyloženú na druhej stoličke a prikladala si na ňu mokrú handričku.

- Jaj, jaj! Ako všetko pripravím? Poobede majú prísť vaši a ja som teraz takto! - bedákala babka.

- Tak ty nejajkáš kvôli nohe, ale preto, že chceš pripraviť hostinu ako na svadbu a nemôžeš, čo? - hneval sa dedko.

- Ja, náčelník Rýchly šíp ti prikazujem: tu budeš sedieť aj so svojou nohou a my traja všetko pripravíme!

Babka na chvíľu prestala jajkať. Nakoniec súhlasila, ale v kuchyni chcela byť náčelníčkou ona.

- Radšej sme sa do toho nemali miešať, - ticho mrmlal dedko. Nemal rád, keď bol náčelníkom niekto iný ako on sám.

A tak sme dali na misky všetko, čo babka kázala. Keď nám cesto narástlo, dali sa z neho robiť koláčiky o nič horšie ako pieskové. A tie ja robiť viem. A tak sme miesili, piekli, znovu miesili, vykrajovali a zasa piekli.

Onedlho sedeli na stole dve misy plné koláčov. Babka sa konečne začala usmievať.

- A teraz, - povedala, - poďte sem!

Postavili sme sa pred babku do polkruhu. Babka, vlastne náš indiánsky šaman, vytiahla z vrecka dve husie pierka.

- Toto sú pierka za pomoc druhým, - povedala a podala nám ich.

- Sú to ale obyčajné pierka, akými sa mastí panvica pri pečení palaciniek, - usmiala sa.

- Nie. Sú to najvzácnejšie indiánske perá, - povedal náčelník Rýchly šíp a bafol si z fajky mieru, pretože ho Sokolie oko v takejto slávnostnej chvíli nemohlo predsa vyhrešiť.

- A mená? - šepkám náčelníkovi do ucha.

- Rýchly šíp ešte neskončil! Opakujem: sú to najvzácnejšie indiánske perá pre Indiánku Odvážnu Srnku a Indiána Ohňovú Lupu!

- Konečne sme Indiáni! - vykríkol Filip a začali sme tancovať po kuchyni.