Ani nový Indián to nebude mať ľahké

Dedko si začal chystať fajku mieru.

- Práve sa ideš stať Indiánom, - šepkala som Filipovi.

Potom sa dedko postavil k totemu, zdvihol ruky, zabafkal, ofúkol Filipa a začal púšťať dohora modré dymové kolieska. O chvíľu prehovoril:

- Veľký totem! Predstavujem ti nového Indiána. Čože? Aha... - mrmlal si, vyfukoval kolieska a ticho sa ešte chvíľu s totemom rozprával.

- Tak, - obrátil sa k nám.

- Aj ty musíš získať pierko za pomoc druhým. Aby si bol poriadnym Indiánom, ako sa patrí, vieš?

- Mhm, - prikyvoval Filip a trochu zosmutnel.

- Tak to nemám žiadne indiánske meno?

- Máš. Zatiaľ budeš Lupa, dobre? - povedal dedko a nechal nás stáť pri toteme, aby sme mohli rozmýšľať o tom, ako získame pierko za pomoc druhým.

Poobede, keď celá indiánska osada driemala a odpočívala, sedeli sme s Filipom pod orechom.

- Dedkovi sa to povie! Ako však získať pierko za pomoc druhým? - trápila som sa.

- A čo, keby som popolieval záhradu? - vykríkol Filip.

- Ale to by si mal aj tak...

- Asi áno. Aj oco to hovorí.

- Viem. Viem! - vyskočila som.

- Vymyslíme mená našim včelám! Pomôžeme dedkovi, lebo ich ešte nestihol vymyslieť!

- Všetkým včelám?

- Všetkým! Aha: Meduška, Maja, Vilko, Kasandra... potom... potom...to je všetko.

- To sú tri včely a jeden čmeliak.

- A dedko má viac včiel, pravda?

- Viac.

- Tak im teda nedajme žiadne mená. Aj tak ich nerozoznáme...

- Ale čo vymyslíme?

- Neviem.

- Ja idem vymýšľať domov, - zdvihol sa Filip.

- A prídeš mi povedať, keď niečo vymyslíš?

Filip prikývol a nebolo mu do smiechu.

- Keby sa za vymýšľanie dávalo pierko, už by sme obaja s Filipom  mohli byť naozajstnými Indiánmi, - povedala som večer dedkovi, ale ten len mlčal a mlčal.