Všetko má svoj čas

- A aké si mal meno, keď si bol ešte malý a bol si práve Indiánom? - spýtala som sa na druhý deň dedka. Sedeli sme na lavičke pod kuchynským oknom.

- Tiež Rýchly šíp. Indiáni si mená nemenia, - povedal dedko a vyrobil z dymu belasé koliesko.

- A ja? Ja nebudem mať indiánske meno?

- Budeš.

- Kedy?

- Všetko má svoj čas.

- Ale ja to chcem vedieť už teraz!

- Indiáni nesmú byť zvedaví. Pozri sa na Bielu labku. Nikdy sa zbytočne nepýta, - bafkal si dedko. Už ma hneval.

- Ale...

- Pśśśt! Nevidíš, že fajčím fajku mieru?

Tak teraz neviem. Je to dedko alebo Rýchly šíp?

- A mohol by si zo svojej fajky mieru vyrobiť také kolieska, ktoré by sa držali za ruky? Náčelník by to mal vedieť.

- Kolieska, ktoré by sa držali za ruky? To bude ťažké, - mračil sa dedko a vyfukoval kolieska z fajky tak usilovne, že z kuchyne vybehla babka a celý mier pokazila. Vyhnala nás ďalej od kuchynského okna, aby jej dym nevošiel do hrncov.