zhlboka dýcham tvoje dotyky
v zástupe iných stojím
v šere sme skrytý ja i ty
nejasných tieňov sa bojím
a vôňa lásky hustí vzduch
hnilobu viac necítim
melancholický bzukot múch
nad nafúknutým bytím
nečítam v slzách Baudelaira
hnusí sa mi jak my
nevera za dvermi ticho umrela
zostali sme tu sami
objímam ťa sťa divoká liana
všetku tu krásu dusím
vzdržíš žeravo vlhká až do rána
keď s hnusom odísť musím?
neplačeme viac ty ani ja
snáď sme ich nepoznali
vraždili sme ich obaja
naivné ideály
pod posteľou... |
|
Albireo 
Wiki 