Popoludňajšie slnko nám osvetlilo cestu temným zajtrajškom. Kráčaj za mnou, nechaj prach za pätami, nechaj myšlienky na smrť ďaleko za sebou, keď ma nemáš rád tak ako ich, zostaň si s nimi.
Prepáčte. Je mi to tak ľúto. Nechcela som...
Všetky naše obavy nás raz dostihnú. Vládzeš s nimi bojovať sám? Musíš. Nič iné Ti nezostáva.
Mám taký "dumací" deň. Spomienky sa prišli pritúliť - prituleniť.
V krvavých šatách chytám múzy do vrecka. Je deravé. Nevadí. Mám ešte jedno. Ťahám ho po zemi. Zvedavé oči vykukujú z toho vrecka. Prišli si obzrieť to, čomu vravím láska.
"Ale kde je?" upierajú na mňa smutné, veľké, prosiace očiská. Pokrčím plecami. "Niekde tam," neurčito mávnem rukou. Sklamala som ich. Prepáčte. Je mi to tak ľúto. I´am so sorry. Nechcela som. Hmmm
Zaliezli späť, sneh im padal do očí. Prepáčte. Je mi to tak ľúto. I´am so sorry. Nechcela som. Hmmm
Epilog
Moje útočisko - vrecká tulákov. Oči plné prachu. Sneh na topánkach a ohníček si veselo praská.
Počet úprav: 1, naposledy upravil(a) 'Amelia', 01.02.2009 15:44.
popoludňajšie slnko nám osvetlilo cestu temným zajtrajškom, nechcem aby sa mi toto niekedy stalo, respektive chcem nevedieť, ináč, pekné a asi viem ako to je, láska, sklamal som ťa. dal by som aj smajlíka, ale neteší ma cudzie utrpenie, tak ako ma neteší fakt, že málo je lásky na svete.