V temnote mesta sedím,
hviezdy už viac nepadajú,
nočnú oblohu hladím,
dňa už niet.

Prišiel ku mne samotár,
ponúkol mi jed,
bolesť už viac necítim,
dňa už niet.

Minulosť či prítomnosť,
rozdiel necítim,
srdce mám už meravé,
ten deň však precítim.

Sedím v temnote,
cítim teplo, lásku, žiaľ,
čo si mi vzal,
to mi vráť!
Zajtra!
Dňa už niet..

Jed mi vliezol do žíl,
cítim sa jak kameň,
to je dobré znamenie,
zabudnime na deň !