Tajomná búrka, prašťanie ohňa, lístie šuští, blesky žiaria. Pani lesa zo stromu vzišla.. jej družky temné spevy vedú.
Potichu som si kľakla, srdce zmrazila, podišla ku mne a jasným hlasom mi zjavila.
Sny skutočné sú, Oči moje, ľudia malicherní, drž sa svojho Raja, zabudni na všetkých...
Na okamih myslela som, že mi srdce pukne. Taký mráz ho zovrel... Nič som necítila.
Epilog
Telo ako v ohni, tlkot doznieva, víly už čakajú. Čakajú na slzu, ktorá tu zrazu, steká po mojej tváry.. Vykúpi snáď všetky sváry a mňa... raju obetuje..
Počet úprav: 1, naposledy upravil(a) 'Amelia', 10.09.2008 15:42.