Nechcem tu písať spovede,
myseľ mi lieta bohvie kde.
Keď kráčam krásnou krajinou,
s myšlienkou jednou jedinou.
Myšlienka na Teba, do sna mi vletela...
ó, blažený pocit, nebeský pocit,
keď som Tvoje pery cítila.
Maznal si sa s nimi,
tá slasť, ten tlkot srdca,
cítil si to chvenie?
To mojej ruky, dotkla sa Tvoja ruka.
Viem, že často slová nevážim,
a koľko poviem toľko dostanem..
No ja už nechcem samotu si vážiť,
v nej nenašla som zaľúbenie.
Iba ty vieš kde ma láska bolí,
koľko nocí, dní sme premárnili.
Len z takej lásky ruka tvorí,
kto neľubil ten nepochopí.
Tak napíš mi už raz tie slová,
opäť samota na mňazo dna volá...
Utopme ju spolu
v láve,
v bozku,
v pravde...
kam ona nikdy nedočiahne. |
|
1
daissy 