O moju dušu vedú sa boje, zastiera ju hladomor a nepokoje. Skrytá v tôni poslednej nádeje, hľadá svetlo v tomto šere...
Ako bezbranné dieťa chytá sa jedinej dlane, ktorá jej ponúkla pokoj, ktorá na ňu nekričí.. NEROB! čAKAJ! STOJ! Ale vraví: VYKROč! NEBOJ SA! POĎ SO MNOU!
Či je to správne? Zďaleka nevie, ale verí .. sebe a dlani, ktorá sa na ňu smeje.
Nenúti, netrápi, čaká ďalej. Duša vie, že v tých dlhých prstoch, ukrytá je nádej.
Vstáva pomaly, neisto... Čaká, že na ceste bude hmlisto. Dlaň sa však nebojí, prudko dušu potiahne, keď tu zrazu dušu čerstvý vánok ovanie.
Vstala, a dlaň s ľou, nechcú už strácať čas touto hrou. V dokonalosti ich už čaká život, ktorému bolo za nimi nečakane clivo. Chcú mu bežať v ústrety... Vedia... že táto hra už nebude pre deti...
Epilog
Počet úprav: 1, naposledy upravil(a) 'Amelia', 01.03.2009 12:02.