„Mýlim sa tak, že nemám mieru
v chybách, čo sa mi ešte nestali.“
                                           Peter Staríček

Volám sa Tereza. Ale ak by ste chceli, mohla by som sa volať akokoľvek. Za päťtisíc vám to vybavia. Možno by stačil kúsok vašej predstavivosti. Niekedy mám pocit veľkého čierneho prázdna. Svetlana ani Lucia teda neprichádzajú do úvahy. Spím s jedným okom otvoreným. Alebo bdiem s jedným okom zatvoreným. Vyberte si. Som rovnica bez odpovedí. a² + b² = vždy veľký malér. Ale to je vlastne odpoveď. Veľký malér má však veľký interpretačný potenciál. Som tiež len človek. Tiež sa možno zmýlim. Hyperbola je však jednou z foriem pretvárania reality. Tak dajme tomu, že nemám vlasy. Možno vôbec. Na holej lebke najlepšie vidieť všetky vaše gestá. V skutočnosti však mám vlasy po pás, plné kučier. A nevyznám sa v nich. Kým sa rozčešem, sú dve hodiny v noci. Fŕkaný melír stráca svoju životnosť.

Mala by som na vás myslieť viac. Aby vám to všetko bolo jasné. Obávam sa však, že mi je v mojom egocentrizme príliš pohodlne. Ale tak napríklad: a² + b² = je vlastne rovnicou. Na druhú. Premenné sú teda štyri: (a x a) + (b x b) = . Ich zameniteľnosť zatiaľ nie je známa. Ja som napríklad to a. Jednotka, špica. Béčkové záležitosti prenechávam nateraz Barbare. Mám tu moc a to ma hreje. Pocit matematicky odôvodniteľnej vzbury. Hrám prvú ligu. Veď kto by chcel byť dnes nejakou druhoradou záležitosťou. Umocnením. Hoci, a to budem musieť zvážiť, umocnením vzrastá veľkosť. Zväčša. Predsa len - a - je jednokoľajka. Béčkové záležitosti sa snažia všetko riešiť okľukou. Príliš oblé boky, príliš oblé pery, hompáľajúca chôdza. Dokonca ani do očí sa nepozrú priamo. Bé na druhú je od - a - v tejto rovnici príliš ďaleko. Cez pol matematického sveta. Z toho vyplýva, že a -ako ja- spoznáva silnejšie stránky bé iba cez jeho slabšiu základňu. Tu sa však črtá prvá zámena premenných, o ktorej sa zmienim neskôr.

-Ach, tieto hrátky- vravím si tak teraz. A opäť na vás nemyslím. Čo ak ste nikdy nevynikali v matematike, čo ak nemáte šajnu o tom, čo je to tá premenná alebo neviete ani definovať pojem rovnobežka. No čo s vami.. Mám toľko trpezlivosti? Rola učiteľky mi nikdy nesedela. Hoci aj ja sa viem tváriť oblo. Veď čo také a. Jedno oblé bruško. Aby sme sa pochopili, používam písmo Comic Sans MS. Teraz mi však napadá, že a na druhú musí byť v binárnej opozícii k a. Ostré hrany. Vzniká nám teda nová potreba modifikácie. Sedí na to a^-2? Pozrime sa teda na výsledný efekt: a^-2 + b² = alebo: a^-2 + b^b = .

Aby sme si boli na čistom, z matematiky som mávala na polroka štvorky. b² alebo b^b hovorí iba toľko, že sme objavili prvú možnosť zámeny premenných. Avšak pozor, nezakladá sa na našej ľubovôli. Premenné si žijú svoj život. Iste mi dáte za pravdu, keď vyhlásim, že ak by sme podľa vlastnej svojvôle zamenili Barbaru a Britvu, mohlo by dôjsť k veľmi vážnym úrazom. Možno k rozpadu vzorca. A o rozpadnutých vzorcoch sa už toľko popísalo..

Toto je vlastne príbeh jedného vzorca, ako sa tak teraz na to pozerám. Niekedy netuším, aké matematické okolie na neho vplýva, že tak rázne mení svoju podobu. Ale kým drží pokope, je všetko v poriadku. a^-2 je vlastne negáciou a. O zameniteľnosti je tu teda veľmi obtiažne hovoriť. Hoci na prvý pohľad sa zdá, že ide o akýsi sesterský vzťah. Mínus dvojka sa však nesmie preklápať. Veď -2^a je pre náš vzorec z logického hľadiska úplne neprípustná premenná. Ak však na túto áčkovú časť vzorca použijeme podobné matematické úkony ako na béčkovú časť, nebude to vyzerať až tak beznádejne: a^-a. Budem si však musieť dávať pozor, aby som stále vedela, akým dielom sa podieľam na tomto umocňovaní. V umocňovaní je predsa sila.

V premenných sa nachvíľu nebudú diať vážnejšie zmeny. Všetky štyri sú spokojné so svojím miestom v tomto vzorci a ak sú aj z istej časti nespokojné, vzorec nepustí. Pozrime sa teda bližšie na matematické úkony, ktoré od premenných vyžaduje vzorec: a^-a + b^b = . Je dosť vhodné pýtať sa prečo práve plus. Z hľadiska humanitných vied to automaticky asociuje lásku. Matematika je však na výsosť prírodná veda, ktorá svojou racionalitou vyoperuje práve tie nežiadúce javy, ktoré nabúravajú systém. Ak sme si teda odôvodnili, že plus je pre nás vlastne mínus, vzorec bude vyzerať nasledovne:

a^-a - b^b =

Neviem, či si dostatočne uvedomujete, čo všetko môže také mínus spôsobiť v našom vzorci. Mínus vždy uvoľňuje vzťahy. Zrazu nemáte potrebu rátať s tým druhým. a sa v tejto mínusovej situácii učí zodpovednosti za samé seba, bé má zrazu v tejto neviazanosti potrebu presadiť svoju slobodu. Tá potreba je taká silná, že pri sebe nikoho nestrpí. Čím viac sa snaží, tým menej miesta majú ostatné premenné. Umocnená časť bé má v hornom indexe príliš málo vlastného priestoru. Premenné sa v rámci zachovania vzorca musia prispôsobiť novým podmienkam: a^-a(b) - B = . Myslím, že si rovnako dobre uvedomujete, že zrazu celý príklad drží v rukách práve Bé. Bé na istý čas rozhoduje o vzorcoch správania ostatných premenných. Túto schopnosť by sme však mohli rovnako dobre prisúdiť všetkým premenným, ktoré by zatúžili po slobode. Preto budeme takýto stav akceptovať. Aby som sa uistila, že ste všetkému dobre porozumeli, zopakujeme si, ako sa náš vzorec vlastne vyvíjal od jeho začiatkov:

a² + b² =

[(a x a) + (b x b) = ]

a^-2 + b² = / a^-2 + b^b =

a^-a + b^b =

a^-a - b^b =

a^-a(b) - B =

Ak niekde vidíte chybu, pokojne ma opravte alebo vstúpte do polemiky. Bude vám to však málo platné. Vzorce si, totiž, žijú vlastným životom. Naša snaha definovať ich a vyrátať ich hodnotu nijakým spôsobom nezasiahne do ich vývoja. Na úplnom začiatku môjho výkladu, keď som sa vám predstavovala, som však naznačila, že možno postačí štipka vašej fantázie. Podľa niektorých teoretikov je možné infiltrovať sa do vnútra vzorca a narušiť jeho prirodzený vývin. Musíte mať však, okrem iného, silne vyvinuté sklony k premenlivosti, prípadne aspoň k schizofrénii alebo istej dvojtvárnosti.

Vráťme sa ale k nášmu konkrétnemu príkladu. Z posledného zápisu:
a^-a(b) - B =  je zrejmé, že tá časť vzorca, z ktorej je potrebné niečo odčítať, sa tlačí na dosť malom priestore. Predstavte si, napríklad, troch ľudí natlačených v priestore jednej toalety. Ak by sa niečo také prihodilo vám, asi by ste sa pýtali prečo. Našou úlohou však nie je dávať odpovede. Odpovede nie sú vlastne vôbec podstatné. Pravá časť vzorca je teda úplne zbytočná. Za znamienkom = totiž nič neexistuje. Ak by som chcela zabudnúť na otázky, mala by som sa v prvom rade prestať pýtať. Rovná sa, nerovná sa, je potrebné prestať úplne očakávať. Z toho vyplýva, že náš vzorec vôbec nepotrebuje znamienko rovnosti. Ostáva nám teda vyriešiť jeho ľavú časť: a^-a(b) - B.

Aby som vás však príliš neunavovala, dáme si menšiu prestávku. Pokojne si vyberte vaše desiaty. Ja si medzitým stihnem odskočiť na pár dní. Keď sa vrátim, vzorec prestane mať akúkoľvek platnosť. Mala by som vás upozorniť na to, že som vás už dlhší čas zavádzala. Už niekde pri kroku, v ktorom sa Bé začalo rozpínať, som si uvedomila, že celý tento vzorec je postavený na omyle. Omylom som urobila chybu už pri prvom matematickom úkone. a² sa predsa nikdy nerovná a x a. a vo svojom sebectve pozabudlo nechať voľný priestor ostatným veličinám. To nie Bé, ale - a - začalo prisudzovať premenným ich hodnoty. a si vymyslelo, že jeho mocnina musí byť rovnako áčková. Že to nebude x ani f ani j. No chápete to? a si zmyslelo, že svet bude podľa neho. Načas úplne zabudlo, že sú aj také veličiny, ktoré ho prevyšujú svojou veľkosťou.

Už v tej dobe, keď som si toto uvedomila, som mala prestať rátať. Keď však rátate, nemyslíte na to, že sa možno úplne mýlite. Iba rátate, rátate, rátate. Mohla by som sa odvolať aj na vás, ukázali ste sa ako učené publikum a neupozornili ste ma na tieto závažné prešľapy. Ja som tu však tá, ktorá sa naštylizovala do roly učiteľky. Takéto vzájomné obviňovanie sa by vyústilo v slepej ulici. Nuž čo. Ako sa vraví, škoda plakať nad falošným vzorcom. Horšie je, a to si, dúfam, uvedomujete aj vy sami/y, že vzorec je. On je. Odžil si to s nami, respektíve my sme si to odžili s ním. Zavádzal nás a ja som následne zavádzala vás. Čo s takým vzorcom, ktorému nemožno veriť?

V tejto dobe, keď si aj vzorec uvedomil, že sme už odhalili jeho podvody, sa premenné odvracajú jedna druhej chrbtom. Vzorec nefunguje. Nevykazuje žiadne známky života. Mlčí: xfj - a - (b) - B.

Ako by som vám to pretlmočila.. Hýbte sa, kurva, no tak, rýchlo, rátajte! Rátajte! Je zbytočné odzrkadľovať sa. Nestačil by sa vám ani zahmliť dych. Rátajte, pomôžte mi! Tlmočte! Tlmočte! Vedecké štúdie dokazujú, že práve pri tlmočení mozog vykazuje aktivitu ako pri schizofrenickom záchvate. Tlmočte! Dostaňte sa, kurva, do toho vzorca! A zachráňte ho! Každý a každá pre seba! Je predsa toľko ciest. Bé má oblé boky. a má oblé bruško. xfj je komplikovanou premennou, ktorá sa vyskladala sama.. ktorú vyskladal vzorec. A (b).. zátvorkové (b).. (b) vždy rozpráva v cudzom jazyku. b má dve ramená: ( ). A všeobjímajúci pocit.

Nateraz sme to uhrali. 2²% z vás kamsi zmizli. A ja s nimi. Rátajte ďalej, aby ste to pochopili.

Stretneme sa za znamienkom rovnosti.

28. marec 2010
15:18