Človek dosiahne to
čo chce keď potom
už netúži a tak Jack
písal že velikáni
vyhrali prvú cenu
nad históriou a on
London sa toho dožil
tiež sníval o ich
osudoch v predstave
a ja čím som starší
vravím si že je dobré
žiť na okraji sveta
v kútoch kde je
toľko zaujímavostí
o ktoré trebárs Ernest
celkom mimovoľne prišiel
keď Hemingwayova veta

z Pohyblivého sviatku

o poviedke čo sa
písala sama bola najviac
presná a predsa dosiahol
čo chcel po zbavení záťaží
aby preto trpel do výstrelu
pušky strčenej v ústach
nie je to vždy víťazstvo
aj keď sa to zdá
že Charles si vymýšľal
recenzie ktoré nik nenapísal
aby Bukowski upútal svet
hoci v diele mu to nepomohlo

a ja som sa niekedy videl

Nezvalom s jeho Manon Lescaut

ako som ho miloval

pred ním s betonom

od Milana Holuba a

Čítaním z prachu Janka

Stacha a uveriteľnými

kruhmi Čieteka teda Smreka

a dnes?

Dnes?

Mi je to smiešne

aj keď milé v spomienke

na Wolkera a fotografie

jeho umierania v Tatrách

keď som písal libreto

podľa jeho Balady o námořníku

a viem celkom presne

že o tom napíšem báseň

o zbabelosti ktorá sa prejavuje

v snahe zabudnúť na túto túžbu

smejem sa jej a predsa ma

hreje poézia Jána Ondrusa

s prehĺtaním vlasu

a zbieraním obrúskov

po Valentínovi Beniakovi

v puknutej váze Jána Kostru

vidieť ave ženu Evu

aby som nakoniec

plynule recitoval len

Ivana Kraska vlastným menom

Ján Botto s ktorým môj priateľ

Pavol Števček diskutoval

v Piešťanoch pri šípkovom

čaji zauzlený v návratoch

miláčikov a ich túžob

ktoré som si skryl

do teba a tešil som sa

až ťa uvidím po prehliadke

sveta mŕtvych kam sme vycestovali

spolu v aute s Vincom Šikulom

bez Hostinca na vŕšku a

prázdnin so strýcom Rafaelom