A svet včiel rozletel sa na milióny drobných na linoleu praskliny pospájali pokrútené fľaky vznikla mapa avšak len preto aby zanikla nádej na jej rozlúštenie kontinenty už stratili svoju tvár Pangea opäť kráčala v ústrety novému veľkému tresku prirodzený výber zvolil necesty cesty spráchniveli a husi už nikdy nedoletia nikdy nesadnú sever stratil brány juh vyčpel ako pena v ktorej splesniveli posledné rybie kosti zostal iba pocit nejasný pocit, že je nutné niekam ísť. Avšak kam? Správou vo fľaši začína len odpočítavanie neuróny v rozvibrovanom podvedomí striedavo zažínajú a opät zhasínajú svetlá vedúce ležérnym krokom svet do večnej lepkavej tmy stačí len namočiť prst a oblíznuť. Je sladká. |