Krajina otvorených dverí. Kone preskočili bazény.
V objatí zápalky – už len osamelá palma.
Z vrecka si vytiahla vraždu. Prstom si privolala tieň a zafarbila ho namodro.
Bolo to dávno,
sklenené vodopády odrážali začadené svetlá majákov, podlaha cez ktorú presvital
celofánový vietor sa drobila medzi tvojimi prstami.
Krajina otvorených dverí,
z ktorej vychádzali lyžičky, noci obhodené nočnými morami.
Posledný autobus
predtým než si zatrúbila na kus syra.
Posledný výkrik bielka nad posteľou súmraku. Duchovia boli naše tiene. Tiene, ktoré sa rozpadli.
Tiene modrej farby,
tiene hviezd
za mäsom vesmíru.
Slovenština je nádhernej jazyk. Hlavně si díky ní rozšiřuju slovní zásobu o další, mě doteď, neznámá slova... :-) Přečetla jsem několikrát, je krásná..
taky si přitipnu, jednak mi naskočila /asi díky názvu/ Krajina přílivu, což mě potěšilo a jednak za některý momenty od vytažení vraždy z kapsy po troubení na sýr.