Zlatistá hriva splýva jej na hrudi,
sladko spí, šípková Ruženka.
Bosk ju prebudí,
dostala totiž lásku do vienka.
Moje ústa prebúdza xlad rána
a bosky sú vražedné zbrane.
Pripmínajú hlad. Som sama
a netuším, kto si zajtra ku mne ľahne.
Ani snehobiela kráska
s jablkom v hrdle...
Len prekliata maska,
ktorú nikto nestrhne.
Za svoje sladké pery
platím horkú daň.
že občas dostanem trochu nehy?
Je prchavá. Čo z nej mám?
Len chvíľu blízkosť teplého tela
a ráno zase chlad.
Akoby som to nevedela,
že nie som z rozprávky,
že som len z rajahad.
Smútkom zaplatíš za pohľad,
noc je moje meno...
Už nemysli na návrat,
neboj sa, ostanem nemou... |
|
muclicka 