Plazím sa pod dymom
vlastnej cigarety.
Zapíjam vínom
všetky Tvoje vety.

Oči prosia o spánok,
postavím na ďalšiu kávu.
Čítam anonymy bez známok.
To svedomie dostáva ma do tohto stavu.

Ležím pod dymom
vlastých cigariet.
som tu len so splínom
a ohovárame svet.

Bránim pred ním Tvoje dlane,
ale slová sú mu málo.
Prorokuje, čo sa stane,
mučí tým, čo bolo.

Dáva mi fľašu cinzana,
zatiaľ, čo tajím myšlienku na Teba.
Chce ostať aspoň do rána.
Nepošlem ho preč, nech sa nehnevá.

Zajtra si ľahnem pod dym
vlastnej cigarety
a jednoducho zaspím
zabalená do Tvojej deky.