Modlitba dievčaťa Vysoko, tam blízko pri nebi, Kde Boh vydychuje svoju nehu, Stojí malý kostolík, Prikladajúc si slnko k čelu. Pred oltárom, v šatách bielych, Ticho kľačí dievčina. Zamyslená, hľadiac k nebu, Ruky úpenlivo upína. V rukách drží ruženec, Prosiac Boha za tento svet. A na jej krehkých perách Odráža modlitba svoju bledú tvár. Kľačí a jej zrak patrí krížu. Vánok jej fúka do vlasov neznáme slová.... A malá slza, čupiaca na krajíčku, Pomaly steká po je líci, V srdci jej hrajú hudobníci A žalospev spieva Nemá tvár. Očami preklína všetku zbabelosť, Klania sa odvahe mŕtvych tiel. Myslí na svet, na ktorom žije každý deň, Zatvára knihu, vytvára nový sen. Ďakuje za lásku A prosí o jej hlas. V Kristových ranách hľadá odpoveď na otázku, ktorú spýtať sa ho každý bál.. „Bože, zachrániš tento svet?“ |