Keď som mal dvanásť

u nás doma v Košiciach

sme mali 30. októbra 1978

čiernu hodinku ako celé mesto

v električke číslo 6. z Terasy

našli smrť deviati

O rok na to

vo Vysokých Tatrách

padol vrtuľník 25. júna 1979

bol som u starej mamy a šli sme

do Smokovca s mojím dedom

štítmi dunelo za slnečného počasia

hrom nevyzeral od búrky

v jednej chvíli šiesti odišli

a siedmy riadil záchranu

kým sa pobral za nimi

o týždeň

Na pohrebe v Smokovci

vyrovnané truhly v rade

chleby na polici

v pekárstve rovnako chladli

šlo mi na trinásty rok

na narodeniny kedy

podľa židovskej tradície

vstupuje dospelá duša do tela

v srdci mi rezonovala

letecká tragédia

Neskôr o 27 rokov

sa zrútilo 19. januára 2006

lietadlo v Hejce

v ňom 42 mŕtvych a

jeden môj strýko Martin

opäť tie truhly v Športovej

hale naskladané v rade

chleby vytiahnuté z nebeskej

pece pripravené na uskladnenie

Predtým 27. októbra 1995 som

bol náhle v Košiciach služobne

pre jedenásť mŕtvych oxidom

uhoľnatým zo železiarní

Hľadal som v nich roku 1987

na policiach nad sebou

až po strop v márnici

v Barci vyložených

krajcov mamu kým

mi hrobník vysvetlil

po otvorení asi piatej

podobnej rakvy

že márnicu majú

aj v Kavečanoch

v Krematóriu

Odvtedy som vyprevádzal

viacero chlebov na cesty

do odpočinku

Chlieb v nás

ktorým sme