V prívaloch sa lejú vlny plné slnečného svetla dobytého žltými slzami kropíš šaty nariasené šialenými gejzírmi energie ošpliechaná nechávaš ma postávať sama plná očakávania k tebe plávem zo všetkých síl hľadám do ďalších rýchlych zákrut sa rúti telo napriamené k výstrelu zmoknutých slnečnými jazykmi ochutnávame koláče našich úst skús na mňa zabudnúť ponor sa do tepla sálajúceho obrazu dní zaliatych kolážou dobra ak sa ti to nezdá skoč rovnými nohami do nášho sna polámaných slín odkrojených z morskej peny letiacej na krídlach stovežatých lesov zabudnutých orchestrov dujúcich v popadanom lísti obnosených svetrov mäkký balón ktorý vedľa teba spľasol nariasené dečky púpav osiveli vo vzducholodi roztancované kladivo búcha do môjho srdca prúdi čerstvý prúd brokov