Za oknom Prší, prší, len sa leje… Neóny nervózne blikajú, Smutný gitarista dáva zbohom svojej láske Pod veľkým žiariacim mesiacom. Prší… A mláky na ceste zväčšujú svoj obsah. Prší… Noc sa kolísa v rytme piesne, Ktorú vybrnkáva dážď. Prší… Dážď hladí krehké lupienky margarétok, Staré lipy sa chvejú v aleji, Steblá trávy odporujú vánku, Anjeli spievajú z oblakov, Stúpenci lásky im mávajú na pozdrav. Prší… Zlomené srdcia trúbia na poplach, Blažení mysle nevidia tmu, Zem príjma nebeské kvapky s otázkou- Sú to kvapky bôľu, alebo kvapky lásky? Prší… Nočné tiene blúdia tmou, Hľadajúc náruč plnú snov, Ktorá ich ochráni pred nástrahami nočných môr. Len tak...pre pocit bezpečia. Prší… A ja tu sedím, Na okne svojej izby. Nepočujem nič, Len vzdialený škrekot bielych vrán A okno mi odhaľuje moju čiernu tvár. A opäť dážď… |