Slová

Z neskončených viet

Skladáš mi slová,

Ktoré potom srdce tvoje rozpráva

V nekonečnej mlčanlivosti mravných slov.

V počestnej fáze sivých dní 

Ušiel ti vlak daždivej noci,

Tam, kde človek túži vidieť dym,

Kde tma zimu nepremôže,

Počuť len vodný mlyn,

Premieľajúci všedné slová nevšedných právd.

A už len cítiš ich vôňu,

Len počuješ ich dych,

Ako ti sladko šeptajú

Do uší tvojej duše,

Tie slová známe len nám dvom...