Krása

Už viem ako vyzerá Krása,

Videla som ju včera pri prechádzke,

Ako pomalým ladným krokom kráčala v ústrety nesplnenému snu,

Ktorý sa rozhodla plniť.

Nevedela kam kráča,

Ale vedela, koho cestou stretne.

Neobzerala sa späť,

Tešila sa na to, čo ju čaká.

Nemohla už  zmeniť minulosť.

Necítila bolesť,

keď kráčala po rozbitom skle,

veď ona sama je už Bolesťou.

Necítila zimu,

keď ju ovieval studený vietor,

veď ona sama je ľadovou kráľovnou.

Necítila teplo,

Keď jej slnko hrialo ľadové srdce,

Veď ona sama je teplom ľudí.

Na tvári mala slzy perál

A na nohách kryštáliky rosy.

Ústa mala červené sťa krv,

A vlasy čierne ako uhoľ.

Tak prišla k svojmu snu

A nežne zdvihla hlavu,

Už sa viac necítila samou,

Už nikdy nedokázala byť krajšou.

Bola to Krása.