Anjel bez krídel

Z jedného večera, v zrúcanine kostola,

Objavila som  malého anjela.

Krídla však nemal,

Tie mu vzal vrah jeho starých mám.

Tak podal mi rúčku a šli sme spolu,

Prihovárajúc sa ticho Bohu.

Chcel vyrobiť krídla z peria labutí,

A odletieť niekam, kde nenájde ho nik.

Polemizujúc o Bohu kráčali sme okolo jazera,

Keď zrazu zastal a povedal: „ Anjel nemôže zabiť anjela!

Môže ...iba milovať.“

Potom, neviem ako sa to stalo,

Aj on sa rozbehol preč od veľkého bôľu.

Tak tam stál pri kope farebného lístia,

A na každý z nich vtisol pozdrav, že na nás myslia.

A tak tam stál

A pozeral do polí.

Bol tak sám,

Sám v celkom okolí.

A potom svetlo,

Pozrime, z neba padá sneh.

Veď to sám vznešený archanjel

Vedie späť malého anjela bez krídel.