Havran smiešne poskakoval po chodníku

pochopil som túto jeho výzvu

viedol ma za krídlo s hlavou na bok

zobák mierne pootvoril v ironickom úsmeve

hľadel som do otvorenej truhly

a chytalo sa ma vzrušenie

začal som chápať koho vidím

keď otvoril oči a vystúpil von

bol obrovský oveľa väčší

než predtým kým ležal mŕtvy

Boh vstal medzi živých

vzkriesený mojim príchodom

Havran si ma posmešne premeriaval

cítil som v jeho očiach

pohŕdanie s akým som si obzeral

jeho vypŕchnuté perie

potom ma môj vnútorný hlas

vzal na ramená z ktorých som civel

na svet pod hompáľajúcimi nohami

kým drak v kostole vypúšťal síru

Havran neodletel sledoval ma po očku

bol zvedavý ako ďaleko som ochotný zájsť

až na hrane priepasti zosmutnel

ľutoval som ho ale tam ma už nedostal

bolo medzi nami puto z napätia pohľadov

stačilo dvihnúť ruku a chytiť ho za zobák

skús to vravel mi

zoskočil som z ramien hlasu kým odletel

Boh zatiaľ prestal rásť nevidel som

toľko brokátu koľko mal na kabáte