Zvalený vianočným nádychom
(tak trochu v predstihu)
som si dnes vydýchol.
Preplietam sa množstvom ľudí
vo zvláštnom zhone
a vianočnej radosti.
Zimný večer
a mráz v duši
ryjú sa mi do kostí.
Vôňa mäsa, klobás, vína
podkopli mi kolená.
Chyť mi srdce, je mi zima!
Ty moja láska zmenená...
Strácam sa dnes
v mase ľudí,
v mase ľudí bez mena.
Len tvoje oči a tlkot srdca...
...ozýva sa ozvena...
Po varenom víne sa píše ťažko...
Viem, nemám rytmus, vábnosť, rým...
Do riti!
Čo koho do mňa?! V skutočnosti
nikoho netrápim!!!
Čo som dnes zažil? Krásny úsmev? Eufóriu?
Nehu? Lásku? Vášeň? Chlad?!
Zabudnite na poéziu!
Občas je náš život
jeden veľký smrad!
|
|
1
