vždy keď k tebe nejaký dobrák prišiel a chcel ťa pohladiť schúlila si sa do klbka.. vždy keď ti niekto priniesol jabĺčko..
ja som sa tak blízko nikdy neodvážil.. nenosievam so sebou žiadne ovocie..
iba z diaľky som sa učil naspamäť krivky tvojej tváre.. ten dospelý výraz a chlad v očiach, keď ťa niečo trápilo.. nie, nebol to chlad.. bola to bolesť.. určite to bola bolesť.. veľa veciam nerozumiem, veľa vecí nespoznám, ale túto áno..
a keď ti ju odtiaľ niekto išiel vybrať, schúlila si sa do klbka.. znova.. a znova..
inak si bola šťastie samo o sebe.. aspoň pre mňa.. keď mi bolo zima, musel som si sadnúť bližšie k ohňu.. no keď som ochladol vovnútri, keď mi zamrzli oči, stačil závan tvojich vlasov a hneď sa roztopili..
bola si život sám o sebe.. až kým neochladli oči tebe.. kým ťa niečo vovnútri nezačalo trhať na kusy.. vtedy zamrzlo aj všetko naokolo.. tráva pod našimi nohami prestala dýchať a ja s ňou.. a nemohol som ťa nijako ohriať.. to trhalo na kusy mňa..
tak som si iba sám pre seba spieval tichú modlitbu.. neviem už ani ku komu, viem len, že bola tichá.. aspoň vtedy som dúfal, že si ju nepočula.. aj tak by to bolo jedno, taká blbosť by ti aj tak nepomohla.. tie slabé slová by ti nevysušili soľ na lícach ani nezavreli viečka.. a už určite by nedokázali dvihnúť kútiky tvojich úst..
celé noci som prebdel počúvajúc ako sa ti hýbe hruď.. hore a dole.. a dole a hore..
v spánku si sa usmievala akosi ľahšie, akosi ešte detskejšie.. nie, spokojnejšie je to pravé slovo! nie, nie je.. bezpečnejšie.. to je ono.. a ja som sa zatiaľ pýtal, prečo niektoré stvorenia plačú.. nemal by to zakazovať nejaký zákon alebo niečo táké?
a tebe sa dvíhala hruď a dvíhali sa ti aj kútiky úst.. a ja som sa zatiaľ pýtal, prečo plačem.. už ani neviem koho.. a nadával som si, že nemám rád jablká..
ráno si zasa bola smiech sám o sebe.. behala si, padala si, vstávala si.. a ja som behal s tebou, padal s tebou.. alebo skôr do teba.. padal som každou nocou hlbšie a hlbšie..

a potom som odišiel..

bol som preč rok..
celých päťstotisíc minút som skúšal postaviť sa.. no bol som padnutý príliš hlboko.. celých päťstotisíc minút som sa zmieroval s tým, že sa už nikdy nepostavím.. a najmä s tým, že aj tak nemalo zmysel spievať.. veď si ma nemohla počuť..

a potom som znova uvidel tvoje vlasy.. tentoraz som dokonca smel cítiť ich vôňu..
konečne som sa odhodlal pohladiť ťa aj bez jabĺk..
myslel som že sa schúliš do klbka ako vždy.. vlastne som bol o tom presvedčený.. veď predsa každý ježko sa schúli do klbka, keď ho chcú pohladiť..
no ty si sa neschúlila.. nechala si ma dotknúť sa ťa.. objať.. upkojiť tú búrku v tebe.. aspoň na chvíľu.. aj napriek tomu, že som nepriniesol žiadne ovocie.. možno to bude tým, že ježko jablká nepapá..
bola si ako mača zaspávajúce vo svojom košíku.. malé mäkučké stvorenie s veľkými sivými očami ako z kreslenej rozprávky.. dodnes si pamätám farbu tvojho hlasu.. toho ktorým si mi povedala dobrú noc.. toho ktorým si mi nestihla odpovedať či si ma pred rokom vôbec počula.. nestihla.. zaspal som..

tú noc som spal akosi ľahšie.. akosi spokojnejšie.. tú noc som spal v bezpečí..

a potom si odišla pre zmenu ty..