No je, ale nechcela som ťa uraziť, preto tá opatrná formulácia :)

Fakt? Nevšimla som si. Tuto na Literre si predsa ospevovaný, nie? :)

týýý jo, tohle má super atmosféru...úplně jak ilustrace do nějaké fantasy :)...no, ale klišé to teda je :) ovšem nic to nemění na tom, že se mi to líbí.

No, to záleží, jak se to vezme. Nesnášela jsem zahradní trpaslíky až do té doby, než jsem viděla zahradního trpaslíka ve filmu Amelie z Montmartru. Od té doby mám pocit, že by mohli být i užiteční...a ne tak líní. Koneckonců trpaslík, který cestoval (ač byl z porcelánu či keramiky či kýho výra)...to je ROZHOPÁDNĚ avandgarda :)
Navíc není klišé jako klišé :) A taky je ještě rozdíl mezi klišé a kýčem. Kýč je horší varianta klišé :)))

Navzdory všem výše uvedeným normám
prostě
krásné

Kyc, klise... ajaj... takze nabuduce je potrebne zohnat cestujuci strom ano? :))

na normy sa vykasli... robia ich len ludia predsa. ti co najviac vykrikuju :)) take normy su proste blbost pre omedzencov :)
priklady s ktorymi sa stretavam najcastejsie:
a tu to mas prepalene... tu je to sedive... tu je to prilis farieb... tu je to prilis malo farieb... tu sa ti to naklana... nevidia les kvoli stromom... :))
ako vravi pan fotograf zatorsky: Kto sa boji fotit repku - ten je slavista! :)))

Normy ako blbosť pre obmedzencov? Mno. Ono tie detaily niekedy zavážia. Čo ja viem, napríklad niekto horlivo vykrikoval, že hlava pri portréte sa nemá rezať. Na svete je ale mnoho fotiek s orezanými hlavami, ktoré akosi... fungujú. Sú fotky, ktorým môžeš prešľapy odpustiť. Ale ak to ruší, ak je to vec, ktorú si všimneš ako prvú a nemôžeš kvôli tomu ten les vidieť - tak tá fotka zrejme nebude dokonalá. Normy sa je dobre naučiť. A potom porušovať.