Kde?
Keď čítam tie hrubé dospelácke knihy
a strácam sa medzi dlhými vetami
(r)o(z)pitá na stránkach narážam do nových Rimanov
čakám ju, áno, myšlienku.
Tú zatúlanú súčasť môjho ja.
A mala by som si pripadať vzdelane..
A som tak stratená!
Po uši zababraná od tlačiarenského atramentu
naozaj by som si mala pripadať vzdelane..
po každej prebdenej noci nado mnou stojí filozof
“byť či nebyť už nie je otázka”
ruky skrížené, hlava ovisnutá a ...
nezáujem.
veda je mŕtva, aj divadlu už padá hlava.
Ale zúfať netreba!
Veď každý sme filozof
alebo herec?
Buďme ticho,
veď slov nám netreba kým ešte nalievajú!
niekedy zmúdriem
(čestne sľubujem)
a zistím, že na tom nezáleží.
Na ťažké knihy prach pomaly sadá
na opitú herečku už opona padá
Ta Dáá!